V posledných dňoch je mnoho ľudí kvôli koronavírusu v karanténe alebo doma so svojimi rodinami. V spojitosti s tým sa začínajú na internete objavovať prvé články o ponorkovej chorobe a o tom, aké neblahé následky môže takáto „ponorka“ mať na naše vzťahy. Ak mám povedať pravdu, tieto články ma prekvapili. Som presvedčený, že vzťahy v rodinách sa kazia práve vtedy, keď ľudia spolu nie sú a nie vtedy, keď spolu sú. Ak sa tak deje, potom je problém niekde inde.
Čo nám môže pomôcť v láske stráviť čas v našich rodinách aj v takýchto vypätých situáciách tak, aby karanténa nebola pre nás časom pohromy, ale naopak, budovania našich vzťahov? V takýchto prípadoch je dobré zaviesť určité zvyky, ktoré nám pripomenú, ako máme žiť v Kristovej láske v našich rodinách.
Sviečka od severanov
Ako príklad prinášam jeden zvyk, ktorý k nám domov došiel pred dvadsiatimi piatimi rokmi, a ktorý sme si s mojimi bratmi prevzali aj do svojich rodín a domácností.
Pred rokmi sa otec vrátil zo služobnej cesty z Nórska. Okrem iného priniesol so sebou do našej rodiny od severských priateľov jeden veľmi pekný zvyk spojený so sviečkou a svetlom.
Svetlo je pre severanov veľkou vzácnosťou. Pol roka ho majú nadbytok, no v druhom polroku sa slnečné lúče menia na matnú spomienku letných dní. Uprostred tejto tmy, ktorá vládne za oknami farebných domčekov pri nórskych fjordoch, sa na stoloch domácností objavujú sviečky. Keď sa rodina zíde pri stole, aby spoločne jedla, pila kávu či sa rozprávala, niekto z rodiny zapáli plamienok.
Táto severská tradícia má oveľa hlbší význam ako len priniesť trošku viac svetla do kuchyne. Na to by nám stačila aj obyčajná žiarovka.
Ježiš ako sviečka na našom rodinnom stole
Niekedy aj naša viera potrebuje rôzne symboly, ktoré nám pripomenú Božie slovo a to, ako máme podľa neho žiť.
Pán Ježiš hovorí : „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“ ( Ján 8, 12) . Tieto slová Pána Ježiša má pripomínať svetlo sviečky. A toto SVETLO, ktorým je Pán Ježiš, má byť prítomné tam, kde sa rodina spoločne schádza. Tam, kde sa riešia tie najosobnejšie veci, ktoré v rodinách prežívame. Tam, kde sa budujú naše vzťahy v rodine. Práve tam má svietiť Kristovo svetlo a presvecovať naše vzťahy. Má svietiť na to, ako sa k sebe správame, ale aj na to, akým spôsobom riešime problémy a starosti. Všetko, čím žije naša domácnosť, má byť presvietené svetlom Kristovej lásky. K čomu konkrétne nás má Kristova láska viesť v našich rodinných vzťahoch? Ak necháme náš každodenný život presvietiť Jeho svetlom, tak by sa v našich vzťahoch malo objavovať odpustenie, zhovievavosť, zodpovednosť, trpezlivosť, prinášanie pokoja, vernosť, obetavosť či pokora. To sú veľmi konkrétne vlastnosti, na ktorých potrebujeme s pomocou Ducha Svätého pracovať. Toto všetko nám má pripomínať svetlo sviečky uprostred stola. Krista, ktorý je v strede našich rodín, vzťahov a životov. Práve v rodine máme v prvom rade prejavovať lásku k blížnemu a vydávať svedectvo o tom, ktorý je náš záchranca. Tak nám to ukazuje už prvotná cirkev. V rodinách sa má otvárať Písmo, modliť sa i spievať. Tam sa majú deti zoznamovať s Písmom. Spoločenstvo cirkvi je pre nás vzácne a potrebné, ale tým prvotným miestom pre našu vieru má byť rodina. Ak nedáme Kristovi miesto v našich rodinách, potom môžeme len ťažko čakať, že ďalšie generácie si nájdu svoje miesto v našich spoločenstvách. Túto skutočnosť si môžeme v týchto časoch uvedomovať oveľa hlbšie. Neobmedzujme svoj duchovný život len na spoločenstvo cirkvi, ale žime verne evanjeliu v každom okamihu života, pri každej činnosti, ktorú konáme. Doma, v práci, za volantom a v týchto dňoch aj v povinných či dobrovoľných karanténach.
Nech nám toto pripomína zapálená sviečka na stole. Svetlo sveta, ktoré je v našom strede. V našich vzťahoch. V našich rodinách. Skúste si aj u vás doma zapáliť sviečku, keď budete spolu v rodinnom kruhu. Nechajte sa jej svetlom presvietiť. Potom budú môcť naše rodiny, ale aj zbory z týchto časov vyjsť nie oslabené, ale naopak – posilnené Božou prítomnosťou.
Život so zmyslom 