V poslednom čase sa v spoločnosti veľa rozpráva o ekologických a klimatických témach. Sú ich plné médiá a občas aj plné námestia. No dotýka sa táto téma aj mňa ako kresťana? A má vôbec ekológia niečo spoločné s kresťanstvom ? Sám pre seba som si položil tieto otázky a našiel som sám pre seba tri základné odpovede.
Vopred upozorňujem, že nasledujúce body sú výsledkom môjho subjektívneho vnímania a postojov. Myslím si, že je dobré, ak si každý na tieto otázky odpovie sám a nájde vlastné dôvody prečo žiť ekologicky alebo udržateľne. Domnievam sa, že s mojimi prvými dvoma dôvodmi sa môže stotožniť akýkoľvek človek bez ohľadu na to, či je veriaci alebo nie. Tretí dôvod vychádza z Biblie a môjho kresťanského presvedčenia.
Prvým dôvodom je láska k prírode.
Záleží mi na tom, kde žijem. Keď sme si s manželkou zariaďovali byt, vyberali sme nábytok a dekorácie tak, aby sme sa tam cítili príjemne. Tento pocit chcem mať aj keď opustím byt a vyjdem vonku za hranicu svojho pozemku a dediny. Keď vkročím do lesa, tak mám túžbu prechádzať sa pomedzi stromy a nie pomedzi odpadky. Ak by som túžil po odpadkoch tak by som sa šiel prejsť na skládku. Bohužiaľ, veľa ľudí si zrejme tieto miesta zamieňa. Je však jednoduché hovoriť o tom ako sa ostatní správajú nezodpovedne. Radšej si každý položme otázku: Čo robím ja? Som vďačný mojím rodičom, že ma od malička učili, ktorý obal do ktorej nádoby patrí. Učili ma, že je lepšie kúpiť si menej vecí no radšej kvalitnejších a to aj za cenu že budú drahšie. Som rád, že ma naučili, že je správnejšie kúpiť síce drahšiu žiarovku, ktorá ale zožerie menej energie a tak aspoň malou troškou ušetrím svetové zdroje. Veď veľký celok sa skladá z malých kúskov. Vážim si, že ma toto všetko učili ešte v čase keď to nebolo moderné a neboli o tom žiadne smernice Európskej únie.
Zrejme každý z nás by vedel vymenovať veci, čo by bolo dobré robiť. Veď informácie sú všade. Dnes sa to už učia aj deti v škôlke. Najväčšou otázkou je či tieto informácie prenesieme aj do praxe. Či si povieme, že na mojom malom kúsočku nezáleží, alebo sa pokúsime zmeniť pre začiatok aspoň svoj vlastný mikrosvet.
Druhý dôvod je láska k synovi
Nikdy mi nebolo až tak celkom jedno ako bude vyzerať svet o dvadsať či päťdesiat rokov. Pri istom bode by som si mohol povedať, že to už nebude môj problém. Veď čo ma po tom ako bude vyzerať svet o sedemdesiat rokov? Vtedy už pravdepodobne budem po smrti. Avšak odkedy sa nám narodil synček, táto otázka sa pre mňa stala veľmi pálčivou. Ako milujúcemu rodičovi mi nie je jedno, v akom prostredí bude vyrastať môj syn, alebo možno raz moje vnúčatá.
Zatiaľ ešte nevie rozprávať, ale desím sa okamihu, keď mi raz položí otázku: Čo je tá divná biela vec na námestí okolo vianočného stromčeka? Viem, že teraz možno trochu preháňam, ale vážne nechcem hľadať odpoveď na otázku ďalšej generácie: Čo ste to spravili s našou planétou?
Keďže milujem svojho syna, chcem mu vytvoriť prostredie, v ktorom sa bude cítiť príjemne a bezpečne. Svet, v ktorom sa nebude musieť báť prívalových dažďov, roztopených ľadovcov a nedostatku vody. Preto otázku životného prostredia vnímam aj ako oblasť, kde mám zodpovednosť voči svojmu dieťaťu. Ako otázku, ktorá nepočká do zajtra, ale treba ju riešiť už dnes.
Tretí dôvod je láska k Bohu
Svet vôkol nás je Božím stvorením, je to veľký dar, ktorý sme dostali od Pána Boha pre svoj život. Takto to ako kresťan vnímam. Veľmi rád sledujem prírodopisné dokumenty. Žasnem nad tou úžasnou kreativitou Stvoriteľa. Myslím si, že ak by chcel, mohol by stvoriť iba jednu rastlinku, no on ich stvoril tisíce. Rôznych tvarov, farieb a vôní. Geniálne premyslel ako bude fungovať každý živočích a ekosystém od jednobunkovcov až po veľryby. Vytvoril prírodné sily, ktoré utvorili hory a nádherné údolia. Púšte i oceán A ten vesmír vôkol nás? Neostáva mi nič iné len žasnúť spolu so žalmistom: Keď hľadím na tvoje nebesia, dielo tvojich prstov, na mesiac a hviezdy, ktoré si upevnil, pýtam sa: 5 „Čo je človek, že naňho pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? ( Žalm 8, 4 – 5) To všetko stvoril Boh len preto, že mohol a chcel a stvoril to pre nás ľudí. Aby sme mohli žiť na krásnom mieste. Aby sme mohli bádať, skúmať a objavovať. Tá všetka nádhera je zvláštnym prejavom Božej lásky k človeku.
Biblia nám hovorí, že keď Boh stvoril svet, dal ho do rúk človeku s jedným poverením. Hospodin Boh vzal človeka a voviedol ho do záhrady Éden, aby ju obrábal a strážil. (1 M, 15) To je to, čo máme so zemou, ktorá nám je daná, robiť. Máme na nej pracovať a strážiť ju. No pred kým ju máme strážiť? Keď si prebehnem správy z médií, ktoré hovoria o ekológii a o klíme, najskôr mi napadá, že Zem, to krásne Božie stvorenie, potrebujeme chrániť pred ľudstvom. Pred nami samými. Lebo namiesto práce sme začali zem zdierať a namiesto stráženia devastovať. Skutočnosť je taká, že neničíme svoje, ale Božie stvorenie. Spreneverujeme sa tomu, čo nám Boh kázal robiť so svojím stvorením. Preto by mi ako kresťanovi nemalo byť jedno, ako nakladám so svetom vôkol seba.
Smerodajné je tiež prikázanie lásky. Ak mám milovať svojho blížneho, znamená to pre mňa neničiť mu prostredie, v ktorom žije. Lebo to, ako sa správam k planéte, nemá vplyv iba na mňa, ale aj na ostatných ľudí, ktorí na nej žijú alebo budú žiť.
Na záver
Byť kresťanom je pre mňa spôsob života a taktiež spôsob, akým sa pozerám na svet vôkol seba. Spôsob, ktorý ma vedie k zodpovednému životu pred Božou tvárou a pred bratmi a sestrami. A to nielen v oblastiach života, ktoré by sme hneď na prvý pohľad označili ako „duchovné“, ale vo všetkých oblastiach života. Nevynímajúc ani triedenie odpadu, či šetrenie zdrojov. Lebo aj pri týchto činnostiach som kresťanom.
foto: Photo by Tobias Tullius on Unsplash
Život so zmyslom 