Ef 6, 10 -19. Od detstva si pamätám, že sme výzbroj Božiu preberali ako rozprávanie o osobnej výzbroji kresťana. No stále viac ho vnímam ako obraz, ktorý je výzvou nie len pre jednotlivca, ale predovšetkým pre službu zboru ako takého vo svete, aj náš zbor, môže byť svedkom Pána Ježiša a priestorom pretvárania našej doby k hodnotám a nádeji Božieho kráľovstva.
V úvode znie výzva pre spoločenstvo cirkvi -> Posilňujte sa v Pánovi. Preto, aby sme obstáli voči úkladom diabla a v nadväznosti na to vyzýva k oblečeniu si Božej výzbroje. Teda proti zlu, pokušeniam a hriechom. Výzbroj je tu však len jedna časť myšlienky, ktorá má svoj začiatok v 10. verši -> Posilňujte sa v Pánovi a jeho moci, aby ste obstáli. Výzva pre spoločenstvo. A výzbroj, keď už o nej ideme hovoriť, by sme mohli označiť za pomôcky tohto posilňovania. Tie jednotlivci v cirkvi pestujú, pričom zámerom je obstáť v zlom a nepríjemnom svete, ale ako spoločenstvo zboru, ktoré sa o seba navzájom stará.
Výbava našej Božej výzbroje nie je na boj proti telu a krvi – teda proti iným ľuďom, ale proti diablovi. Je však katastrofou, keď vezmeme doslovne výzbroj, ako výzbroj do boja a chceme vierou, evanjeliom a Božím slovom ísť proti ľuďom a ich ľudskosti. Apoštol hovorí o mocnostiach a vládcoch temného sveta. Aj to je obraz všetkého, čo nás utláča, má nad nami moc, škodí nám, vedie k chaosu a odvádza nás od dôvery Pánovi Ježišovi. Nemyslime pri mocnostiach zla hneď na politikov, na konkrétnych ľudí, skôr na výsledky ich práce, keď prinášajú zlo, chaos, bolesť, smrť či iné veci vzďaľujúce od Pána Boha. Vo viere v Krista ich prekonávame a jedine v nej. List píše o moci evanjelia, sile, ktorú dáva jeho dobrá správa, v ktorej Krista spoznávame a v ktorej je Božia láska stelesnená a na potupe kríža dobrovoľne vydaná pre naše dobro a záchranu. Moc evanjelia nás posilňuje a v Božej výzbroji nám pomáha, aby sme sa navzájom podporovali a spolu tak obstáli voči zlu, ale tiež zmysluplne kráčali za cieľom, ktorý máme v Božom kráľovstve.
Čo je teda tou výzbrojou? Apoštol v liste používa dobový obraz rímskeho vojaka. No myslím, že obdobnú výzbroj by sme našli pri tých moderných.
1) Ako prvé je PRAVDA. Bedrá si opášte pravdou. A pravda je tu ako odev, ktorý si vojak oblieka a zahaľuje svoju nahotu. Pravda je základom jeho odevu. Pravda je jeho uniforma. Je dôležité, aby sme medzi sebou žili pravdivo a hovorili si pravdu. Poznáme, ako zraňujúce je, keď sa dozvedáme o lži našich blízkych. Samotná lož je pri tom často zraňujúcejšia, ako vec, ktorú zakrývala. Pravda je dôležitá aj voči nám samotným. Václav Havel povedal: Pravda je ako brána, ktorá vedie k slobode. Tieto slová zapísal ešte v roku 1978 počas totality. Vyjadril, že keď človek už vkročí do brány pravdy, už nemôže byť otrokom.I keď to písal vo vzťahu k totalite a slobode, súznie to i s myšlienkou pravdy Božej o nás a pravdy Božieho diela pre nás. Vo výzbroji Božej je pravda novým odevom. Obliekajme si ju aj my v našich vzťahoch.
2) Druhou súčasťou výzbroje je PANCIER SPRAVODLIVOSTI. Pancier chráni vojakovo srdce, hruď. Dnes by to mohla byť napríklad nepriestrelná vesta z kevlaru. Spravodlivosť je jeden z podstatných biblických pojmov. Čo môže mať pod spravodlivosťou na mysli apoštol, keď píše tieto slová? Môže to byt napríklad prvá kapitola z knihy Izaiáš, kde čítame: Prestaňte robiť zlo, učte sa robiť dobro, domáhajte sa práca, pomáhajte utláčaným, vymôžte právo sirote, obhajujte vdovy. Spravodlivosť pred Bohom je myslieť na maličkých v každom aspekte, spravodlivosť pred Bohom je stáť verne vo svojich zodpovednostiach. Spravodlivosť pred Bohom je nehodiť prvý kameňom do hriešnika, lebo si uvedomím ako som s ním na jednej lodi. Taká spravodlivosť má chrániť naše srdce, aby sa nestalo kamenným, aby sme sa nestali slepými a hluchými voči láske, aby sme na úkor bratov a sestier neprekrútili spravodlivosť len podľa seba a pre seba.
3) Treťou súčasťou výzbroje je obuv – obujte si POHOTOVOSŤ ohlasovania EVANJELIA POKOJA. Bolo by málo, keby sme to čítali len ako výzvu k misii alebo ako nejakým špeciálny úlohám odtrhnutým od každodennosti. Apoštol tu vidí ohlasovanie evanjelia ako niečo, čo sprevádza každý krok kresťana. Kráča s ním všade, kde prichádza. Pri tom nedáva dôraz na nejaké rozprávanie a verbálne vyjadrovanie biblickej zvesti na prejav, ktorý sprevádza kresťana všade, kam vstúpi. Nie je len v slovách, ale v jeho živote, činoch, nastavení. Apoštol mohol mať pri písaní týchto slov pred očami iný verš z knihy proroka Izaiáša (Iz 52,7): Aké milé sú na vrchoch nohy posla, ktorý oznamuje pokoj, posla blaha, ktorý ohlasuje spásu a hovorí Sionu: Tvoj Boh kraľuje! Evanjelium pokoja vnímam ako dobrú správu do sveta plného neistoty a strachu o rôzne veci, že je tu Pán Ježiš a v ňom medzi nás prichádza pokoj. Pokoj v Jeho milosti, ako pre naše svedomie, tak pre naše vzťahy a pre našu budúcnosť. Jeho dobrá správa nás uisťuje – s Izaiášom vyjadruje: Tvoj Boh kraľuje! Nie zlo, nie neprávosť, ale On. Kam vstupujeme, tam vstupujme so svedectvom o tomto pokoji, i s vlastným pokojom.
4) Štvrtá súčasť výzbroje je ŠTÍT VIERY. Je to ďalší dôležitý ochranný prvok vojaka. Viera, to nie je niečo neuchopiteľné alebo vzdialené. V Efezkým o viere apoštol píše ako o istote a Božom dare, ktorým prijímame spásu. A istota spasenia je tým, čo môže byť štítom voči zlému. Štítom voči jeho útokom a snahám spochybniť nás, naše hodnoty, náš vzťah s Pánom Bohom. V 2. kapitole Efezkým čítame: veď ste spasení milosťou skrze vieru. A to nie z vás, je to Boží dar. V evanjeliách hovorí Pán Ježiš o viere ako o niečom, čo prekoná aj nemožné a paradoxne, čo človek dúfa s vierou Pánu Bohu, stáva sa skutočným. Taký štít, štít, ktorý nám dáva vo viere sám Pán Boh, je ochranou dočasných, chvíľkových útokov a neistôt. Lebo viera nám dáva istotu v našom Bohu. Chráňme sa teda navzájom vierou. Povzbudzujme sa vierou.
5) Piatou a predposlednou časťou výzbroje je PRILBA SPASENIA. Je to podobný ochranný prvok, ako štít, za ktorý sa schová celé telo i ako pancier chrániaci srdce. Prilba je pre hlavu. Je to teda ochrana rozumnosti? Možno i to. Ale spása, ktorá je Božou milosťou, je nakoniec i vyhlásenie nad nami a našou budúcnosťou. Je tak ochranou pred malomyseľnosťou, pochybnosťami a upriamuje náš pohľad na Božie kráľovstvo.
6) Poslednou časťou výzbroje, ktorou sa v spoločenstve máme posilňovať je jediná spomínaná zbraň. Všetko doposiaľ boli ochranné prvky, v pomere 5:1. Podľa mňa dobrý pomer. Jediná zbraň, ktorú apoštol vidí je MEČ DUCHA, ktorým je BOŽIE SLOVO. Duch Svätý je esenciou tejto zbrane. Zbrane, ktorá môže rezať, rozdeľovať i ochraňovať. Duch a Jeho prejav v Božom slove. Väčšina z nás si iste hneď predstaví Písmo, Bibliu. No v obraznosti apoštolovho podobenstva nechcem zostať len pri úzkej definícii, že je to Biblia. Lebo Biblia v čase písania epištoly Efezkým vyzerala inak. Božie slovo, sestry a bratia, meč, ktorý sa tu spomína, je niečo širšie a hlbšie, než jedna jeho forma v Biblii. Božie slovo tvorí. Božie slovo premieňa. A to robí Duch Boží, ktorý ho dáva a ktorý sa aj cez stránky Biblie, a nie len tam, prihovára človeku. A keďže Božie slovo nie je niečo naše, moje ani tvoje, ale je Božie, tak táto jediná zbraň kresťanovej pomyslenej výzbroje, nie je ani tak naša, ale je Božia. A my tušíme, že Božím cieľom a cieľom Jeho slova nie je ničiť, ale budovať, očisťovať, obnovovať, ukazovať pravdu, viesť ľudí k pravde a privádzať nás i svet obnove. Preto je treba dať pozor, ako s Božím slovom, s týmto mečom, narábame a bojujeme. Je potrebné dať pozor, či ho ako kresťania užívame so všetkou bázňou, alebo z vlastnými zámermi. Ak sme teraz zistili, že jediná zbraň v našich rukách je vlastne Božia, a je to Duch Boží v Božom slove, malo by nás to viesť k umenšovaniu sa v našich výkladoch. Malo by nás to viesť k prehodnocovaniu našich presvedčení, že to, čo my vidíme a čítame je jediný možný a správny výklad a iný nie je. Naše užívanie Božieho meča, je a malo by vždy zostávať Božou prácou, nie ľudskou. Malo by to byť konané s chvením a opatrnosťou, ktorá nechce Božiu lásku a evanjelium o nič ukrátiť. Aj preto volá v závere apoštol k modlitbám za neho, aby takým spôsobom slúžil Božím slovom.
Milé spoločenstvo, toto je naša výzbroj. Nie je na útok, ale na obranu. Je na posilňovanie a nie rozvrat. PRAVDA, SPRAVODLIVOSŤ, EVANJELIUM POKOJA, VIERA, SPÁSA A BOŽIE SLOVO. Všetko sú to veľké pojmy, veľko veci darované nám, darované Pánom Bohom.
Tieto zbrane majme u seba, vyhľadávajme ich význam. Sú na obranu pred zlom, nie ľuďmi a už vôbec nie na útok voči tým, s ktorými hneď nesúhlasíme. Sú na pretváranie sveta smerom k Božiemu kráľovstvu, kam ako kresťania patríme.
Fotka: www.banksyexplained.com/cnd-soldiers-2005/
Život so zmyslom 