Evanjelista píše Ježišove slová nepotrebujú lekára zdraví ale chorí, milosrdenstvo chcem a nie obete, neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov – práve na 3 evanjeliových postavách spoznáme, čo znamenajú Ježišove slová. Či je to už Matúš vykonávajúci zamestnanie, ktoré je v očiach jeho súkmeňovcov zlé a hriešne, pretože kolaboruje s vládnucou mocou. Alebo je to predstavený synagógy, čestný a vážený muž s dôležitým slovom v Kafarnaume, kde sa príbeh pravdepodobne odohráva. Alebo je to žena trpiaca v izolácii, keďže s ňou, kvôli chorobe nikto nesmie tráviť čas alebo sa jej dotýkať, hoci svet okolo nej je svet plný ľudí. Každý z nich rovnako potrebuje liek, ktorý dáva Pán Ježiš Kristus. Liek, ktorý vo viere nachádzajú len u Neho – uzdravenie, odpustenie, vyslobodenie.
Je toto niečím, čo potrebujete aj pre svoj život? Uzdravenie Kristom? Vyslobodenie Kristom, Kristovo odpustenie?
Liečba, ktorú nasadzuje človeku Kristus ma tri časti. Viera, nasledovanie a vyslobodenie.
Viera je liek, ktorý naordinuje Ježiš Kristus. Nasledovanie je spôsob užívania lieku a terapia spojená s liečbou a vyslobodenie je výsledok, sprievodný prejav účinnosti a správnosti liečby.
Matúš
Matúš, za ktorým Ježiš prichádza, je na svojom pracovisku. Je to pravdepodobne neďaleko vstupu do mesta, kadiaľ obchodníci prichádzajú. Len pred malou chvíľou Pán Ježiš uzdravil ochrnutého, ktorého doniesli priatelia a Ježiš mu povedal: Dúfaj synu, odpúšťajú sa ti hriechy, vstaň, vezmi si lôžko a choď. Pán Ježiš vyliečil nielen jeho telo ale aj ducha. Taký čin istotne vyvolal veľké reakcie ako u farizejov, tak aj medzi ostatnými ľuďmi v meste, ktorý sa o tom dopočuli, napríklad aj colníkmi. Je to iste jednou z vecí, ktoré Matúša v jeho rozhodnutí nasledovať Ježiša povzbudili či inšpirovali. Ježiš za ním prichádza a hovorí: Nasleduj ma! Prišiel za konkrétnym človekom do jeho vlastnej práce, do priestoru, ktorý zbožní Žida tak veľmi neznášajú. Nasleduj ma! Poď so mnou, zanechaj toto, ja mám pre teba lepšie!
Matúš je bohabojný Žid, hoci svoju vieru nemohol naplno prežívať v spoločenstve. Ostatní sa ho totiž pre jeho prácu stránili. A tak svoj život prežíva len v spoločnosti iných colníkov, iných kolaborantov, iných hriešnikov, aj keby chcel z toho von. Ježiš ho vyzýva: Nasleduj ma! Zanechaj tú dobre platenú ale duchovne vyprázdnenú prácu. A Matúš išiel. Urobil krok viery. Určite to nebolo spontánne rozhodnutie, nad ktorým predtým vôbec neuvažoval. Jeho život nasvedčuje tomu, že už mnohokrát rozmýšľal ako zo svojej situácie von. Ježiš do jeho vnútorného sveta a prežívania vstúpil s výzvou: Poď von! A Matúš išiel. Urobil krok viery. Zanechal možno pohodlný život, keďže ako colník mal dobrý zárobok. Zanechal život, v ktorom mohol klamať. Vnímal a videl, že pri Ježišovi je čosi vzácnejšie a lepšie. Našiel odvahu nasledovať a Kristus mu priniesol vyslobodenie.
Navyše to nemalo dopad len na neho samotného. Pozval k tomu aj svojich priateľov. Pozval Pána Ježiša k sebe na jedlo a nestoloval s ním sám. Pridali sa kolegovia a známy z práce. To malo svoju reakciu medzi zbožnými vyznávačmi Pána Boha. Tá sa týkala Ježiša, nejaký colník im bol ukradnutý. Ježiš stoluje s colníkmi a hriešnikmi. Aké hrozné! Spoločné stolovanie malo svoj význam. Znamenalo vzájomné prijímanie. Okolo jedla sa dodnes vytvára kvalitný čas a spoločenstvo. Keď s niekým stolujeme, venujeme sa mu, dávame mu možnosť byť s nami na rovnakej úrovni. To bolo poburujúce. Ježiš stoluje s hriešnikmi.
Stolovanie s hriešnikmi
No práve kvôli takým prišiel. Ako bol Matúš, ako bola žena s krvotokom, o ktorej budem hovoriť ďalej alebo kvôli takým ako Jairos. Ten bol navonok síce dokonalý, ale v srdci potreboval aj on uzdraviť a aj so zármutku a nakoniec, nikto nevidel do jeho srdca, iba Boh.
Ježiš tak na pobúrenie odpovedá farizejom: Naučte sa, čo znamenajú slová: milosrdenstvo chcem a nie obete. Nasledovať Boha, to nie je navonok sa tváriť dokonalo – pre Židov prísť a dať do chrámu zabité zbiera ako predpísanú obetu. Nie je to ani dať kňazom dosť peňazí, aby sa za mňa pomodlili. A už vôbec to nie je o tom, že niečo urobím pre chrám a môžem ísť ďalej rovnako ako doteraz. Nie je to ani o tom, že budem žiť svoj život podľa “nejakých” pravidiel a snáď to bude dobré. Toto Pán Boh nechce, chce milosrdenstvo. Chce to i živote každého z nás. Nie, aby sme odsudzovali hriešnikov ako farizeji, ale si k ľuďom nachádzali cestu ako Ježiš. Nie, aby sme od seba odháňali chorých, ale poslúžili im v ich nedostatku.
Žena s krvotokom
Druhou v poradí je teda žena, ktorej meno nepoznáme. Svojim dotykom Ježišovho odevu sa akoby vopchala do cesty iného plánu. Prerušuje príbeh záchrany Jairovej dcéry. Zo svedectva evanjelistu však počujeme, že to nebolo neoprávnene. Mala na to dobrý dôvod. Trpela na krvotok, ktorý neprestával. A to bola pre ženu v jej dobe obrovská stigma. Žiaden muž si nevie predstaviť, čo to pre dennodenný život znamená. Ženy si to možno predstaviť aj vedia, no žiadna by to nechcela. Ona v tom trpela celé roky. A keďže trpela takou chorou a žila v starovekej židovskej komunite, nikto sa jej nesmel dotýkať. Nesmela s inými stolovať, stretávať sa, dotýkať sa ich, či vôbec prichádzať do chrámu. Aj napriek tomu, že žila vo svete plnom ľudí, žila pre svoju chorobu v izolácii.
Takú skúsenosť izolácie majú aj iní. Dnes napríklad seniori, ktorí žijú doma samí, stratili manžela či manželku a detí sú preč, alebo sú v domove sociálnych služieb a tam je jedinou návštevou sestrička, čo donesie obed. Alebo je to človek s depresiou a úzkosťami, ktorý nevie o svojom stave nikomu povedať, napriek tomu, že je obkolesení všetkými. Je to skúsenosť ľudí, ktorým sa rodina obrátila chrbtom, lebo nedokázala prijať ich inakosť napríklad vo vzťahovej orientácii či rodovej identite. Je to skúsenosť mnohých v stave ťažkého telesného znevýhodnenia. Je to skúsenosť ľudí izolovaných v cudzom svete, v cudzej kultúre (utečencov), ktorí svojim zjavom nezapadajú, či pre predsudky sa ich ľudia stránia.
Táto žena vedela, že nijaký človek jej nepomôže a že sama si nepomôže. A jediný, kto jej zostal bol Pán Ježiš. Verila, že keď sa len dotkne okraja plášťa, keď sa jej život len letmo pretne s tým Ježišovým, všetko sa zmení. Dúfala v to, že ozdravie. Nič iné jej nezostávalo. Táto viera ju priviedla k Ježišovi a v celom tom dave, o ktorom vieme z iných evanjelií, ona jediná po dotyku s Pánom Ježišom zostala zmenená. Vierou. Mnohí sa ho zástupe mohli dotknúť, letmo sa šuchnúť o jeho odev, to nebol problém. No ona jediná ostala zmenená. Nasledovala svoju vieru aj cez riziko, že ju vyženú, zakríknu. No našla u Krista uzdravenie. Ona tiež potrebovala lekára. Lekára, ktorého jej náboženstvo, predpisy a skutky dať nevedeli. U neho našla liek. Milosrdenstvo.
Jairos
Tretí a posledný bol Jairos. Ten prišiel za Ježišom s celkom iným príbehom. Nebol chorý, ľudia si ho dokonca vážili. Mal dôležité postavenie v miestnej náboženskej obci – bol predstavený synagógy. No prežíval žiaľ. Zomrela mu dcéra. To nedokázal nikto z ľudí zmeniť. Ale mal v sebe vieru, že Pán Ježiš to môže zmeniť. Veľmi dobre vedel o uzdraveniach, ktoré Pán Ježiš vykonal. Koľkým ľuďom už stihol zmeniť život. No o tejto viere asi nehovoril svojim známym v synagóge. Možno tým istým, ktorí sa predtým rozčuľovali nad Ježišovým stolovaním z hriešnikmi v Matúšovom dome. Keď prišla kritická situácia. Keď prišiel do úzkych, našiel odvahu a riskoval aj znemožnenie pred zbožnými z jeho okolia a prišiel za Ježišom. Poď, dotkni sa jej a ona ožije, Ja tomu verím! Jeho skrytá viera v Ježišovu moc vyšla najavo. Rozhodol sa nasledovať v tej chvíli Ježiša a veriť v jeho moc, aj napriek krivým pohľadom. A Ježiš ide a nasleduje veriaceho muža do jeho domu, a tam uzdraví jeho bolesť. Oživí dcéru. Prinesie vyliečenie do situácie, z ktorej nie je cesty späť pre žiadneho človeka. Počuli sme sami, že ľudia zídení v jeho dome a oplakávajúci smrť dievčaťa pokladali Ježiša za blázna. Vysmiali ho. No Pán Boh cestu späť pre Jairov zármutok aj život dievčaťa. Jairos v sebe našiel vieru, bol ochotný ju nasledovať a prišiel k Pánovi Ježišovi. Riskoval krivé pohľady od rovnako vysoko postavených ako bol on sám, či od členov jeho náboženskej obce, ale predsa šiel a našiel vyslobodenie z trápenia. Našiel záchranu.
Záver
Colník Matúš, chorá žena, veľavážený Jairos. Každý z nich našiel v Kristovi lekára. Rovnako v ňom môžeme nájsť lekára ja my. Nepotrebujú ho zdraví, ale chorí.
Tento výrok nám má pripomenúť, že len človek, ktorí si dokáže priznať, že je chorí, že s jeho životom niečo nie je úplne v poriadku sa dokáže obrátiť po pomoc a vyhľadať lekára. Vtedy je pripravený ho nielen vypočuť, ale aj poslúchnuť, dôverovať mu. Farizeji, kritizujúci Pána Ježiša nevideli, že sú chorí a tak zostávali v sebaklame spravodlivosti.
Uvedomujeme, čo sú tie naše choroby? Čo sú veci, ktoré potrebujeme v živote vyliečiť, ktoré vyriešiť sami nevieme? Milosrdenstvo Božie sa ponúka v Ježišovi Kristovi, ktorý stoluje s opovrhovanými, uzdravuje tých v izolácii a zachraňuje aj navonok spravodlivých túžiacich po pomoci. Modlime sa o vieru, ktorá uzdravila Matúša aj chorú ženu, ktorá doviedla aj veľaváženého muža k riziku znemožniť sa. Modlime sa o ochotu nasledovať, možno aj napriek tomu, že to bude znamenať riziko nejakej straty, či nepríjemných pohľadov, aby sme našli uzdravenie a vyslobodenie. Časné tu a teraz a raz aj to večné. Amen.
Život so zmyslom 