Ako horieť a nevyhorieť

Služba pre Krista a Jeho kráľovstvo je nádherná, povznášajúca – no buďme k sebe úprimní, niekedy aj náročná a unavujúca. Hlavne vtedy, ak sa jej človek venuje naplno celým srdcom. To je úplne normálne. Aj služobníci sú len ľudia s obmedzenými silami. Za posledné roky som stretol viacero služobníkov, ktorí horeli pre Krista až kým nevyhoreli. To viedlo až k tomu, že sa ich viera otriasala v základoch. Stretol som aj iných, ktorí hovorili až priveľmi o tom, ako sa nedarí, čo je zlé a ako veci nefungujú. Išlo z nich priveľa negativizmu a primálo nadšenia z krásnej a vzácnej služby Pánu Bohu. Samozrejme, problémy sú, ale ak je to to jediné, čo sa nám vybaví pri službe pre Božie Kráľovstvo, tak potom asi nie je všetko O.K.

Ako sa tomu vyhnúť? Ako horieť a predsa nevyhorieť? Tu by sme mohli dať 10 bodov duchovno-mentálneho coachingu ako predísť vyhoreniu v službe, avšak, chcem sa venovať len jednej myšlienke, ktorú som sám v službe pochopil a na ktorej stojí a padá celá naša služba.

Dobrý darček

Keď som sa rozhodol, že služba pre Krista a Jeho cirkev bude môj full-time job (a to nielen ako postoj srdca, ale aj ako zamestnanie), tak som pri nástupe do služby dostal od rodiny a priateľov zopár darčekov. Boli to rôzne knihy, ktoré sa venovali rôznym oblastiam služby, vykladali rôzne časti Písma… okrem jednej. Moja krstná mama, veľmi múdra žena, mi dala knihu s názvom: Na každom kroku kameň. Kniha sa venuje horským vodcom vo Vysokých Tatrách a histórii tohto náročného povolania. Krstná ma dobre pozná. Vedela, že mám veľmi rád vysoké hory a všetko, čo s nimi súvisí. Vedela aj to, že v službe budem občas potrebovať aj vypnúť a venovať sa aj sebe, preto tá kniha. Nakoniec sa ale ukázalo, že horské vodcovstvo má veľa spoločné so službou pre Krista. Vodcovia prevádzali turistov a objaviteľov cez hory, po nebezpečných cestách, aby im pomohli dôjsť do cieľa. Aj my ako kresťania sme povolaní ľudí privádzať ku Kristovi a sprevádzať ich po mnohých nebezpečných a náročných cestách života.

Poučenie od horského vodcu

Jedna myšlienka z tejto knihy ma hlboko zasiahla. A tu sa vraciam k otázke: „Ako horieť a nevyhorieť?“. Jeden z vodcov tu hovorí, že keď kráča a nesie náklad, tak je to veľmi náročné. Na každom kroku je kameň, ktorý zavadzia a znepríjemňuje cestu. A ak by kráčal celé hodiny a hlavu by mal po celý čas sklonenú len dole, videl by len obyčajné sivé kamene. S hlavou dole by sa zrejme rýchlo vzdal a vykašlal by sa na svoju prácu. Avšak keď zastane a pozrie sa vôkol seba, vidí tú nespútanú nádheru a majestátnosť hôr naokolo. A vtedy vie, prečo to robí. Vtedy chápe, že tá krása je vzácnejšia ako tá námaha a prekážky v ceste. Zrazu je unesený krásou a odhodlaný ísť ďalej. Sivé kamene sú stále na ceste, avšak jeho myseľ je naplnená nádherou a novou motiváciou.

Čo to má spoločné so službou? Ak sa budeme pozerať len na problémy, ktoré sú pred nami, tak sa naša myseľ otupí. Stratíme silu, chuť, motiváciu. Čo uvidíme, budú len kamene, to, čo je náročné, čo sa nepodarilo, čo prinieslo sklamanie. Takýto postoj, skôr či neskôr, prinesie vyhorenie. Ak však zastaneme a pozrieme sa na Krista, potom sa môže naše myslenie zmeniť, lebo budeme vidieť tú obrovskú lásku, majestát a moc Toho, ktorý nás do služby poslal. Vtedy si uvedomíme, aké sú tie naše kamene malé a bezvýznamné v porovnaní s Božou mocou a láskou. To neznamená, že problémy zmiznú, alebo sa samé vyriešia. To nie. Ale krok po kroku, kameň po kameni, budeme môcť s Božou pomocou kráčať v službe pre Božie kráľovstvo ďalej. Nezmenia sa naše problémy a naša cesta. Zmení sa naše vnútro, naša myseľ. Bude v nej menej JA a viac KRISTUS.

Nesleduj len sivé kamene

Ako pozerať na tú nádheru a majestátnosť Božiu, na tu krásu Kristovu, keď kráčam cez skaly a kamene za Božími cieľmi v mojej službe cirkvi, Kristu a svetu?

1. Čítaj Bibliu – nájdi si každý deň čas, aby si mohol v Písme spoznávať Krista – Jeho lásku a majestát.
2. Zamysli sa, stíš sa – Je dôležité nechať Božie slovo v sebe doznieť a zamýšľať sa, nad tým, čo konkrétne mi chce prečítané v daný deň povedať. Čo mi chce povedať napríklad do služby, ktorú konám, či do problému, ktorý riešim.
3. Modli sa ďakovné modlitby – Veľa ľudí predkladá Bohu svoje problémy, svoje kamene, ale často sa stáva, že potom zabudnú aj ďakovať, keď sa veci vyriešia. Ďakovné modlitby ťa môžu naučiť vnímať, čo všetko pre teba robí Boh zo svojej lásky.
4. Hľadaj pozitívnych priateľov (spoločenstvo) – hľadaj kresťanov, ktorí majú triezvy pohľad na svet, ktorí vedia vyhodnotiť problémy a s Božou pomocou chcú spoločne hľadať praktické riešenia. V ich pomoci môžeš vidieť skláňajúceho sa Krista. Veľmi nepomôžu priatelia, ktorí len lamentujú alebo sú nerealistickí optimisti, skôr naopak.
5. Počúvaj svedectvá iných – v tom môže byť povzbudenie a nová nádej aj pre teba. Svedectvá ti pripomínajú, že máš pri sebe živého a konajúceho Boha.
6. Nájdi si čas na spomínanie (veď si napríklad denník) – obhliadnutie sa späť ti ukáže ako Boh konal v tvojom živote, ako riešil problémy pri službe, ktorú konáš. Koľko krát sa priznal, pomohol a povzbudil. Zároveň takéto obzretie sa späť ti môže nastaviť zrkadlo toho, v ktorých oblastiach si zlyhal, kde si nedôveroval Bohu, a čo si mohol urobiť lepšie.

Nezabúdajme teda pri službe v cirkvi a ľuďom okolo seba v ich potrebách v prvom rade hľadieť na Krista. Až potom na všetko ostatné. Lebo len On nám dá silu ísť a slúžiť.

Izaiáš 40, 28 – 31: „ 28 Či nevieš? Nepočul si? Hospodin je večný Boh, ktorý stvoril končiny zeme; neunaví sa, neustane, jeho múdrosť nemožno preskúmať. 29 On dáva silu unavenému a bezmocnému veľkú udatnosť. 30 Mladíci sa unavia a ustanú, mládenci sa potkýnajú na každom kroku. 31 Tí však, čo očakávajú Hospodina, dostávajú novú silu, ako orly stúpajú na krídlach, budú utekať a neustanú, pôjdu a nevyčerpajú sa.“