Sme vo svete plnom problémov, v rodinách plných sklamaní, v spoločnosti plnej otázok a obáv. A Ježiš Kristus, Boží Syn, vstúpil do tohto sveta s cieľom priniesť doň viac. Priniesť doň Boha. Nie preto, že by tu nebol. Nie preto, žeby sa niekam stratil, ale preto, že my sme ho stratili, že my ho potrebujeme.
Nikodém hľadá odpovede
Ján vo svojom evanjeliu v 3. kapitole (J 3,1-17) spomína Nikodéma, ktorý mal mnohé otázky na vieru. Bol veľavážený člen židovskej rady. Nebol to hocikto. Bol to učenec, bol to človek, ktorý o svojej viere a svete okolo seba uvažoval denne. Patril k ľuďom, ku ktorým sa židovský národ obracal a niesol zaň istú zodpovednosť. Ježiš Nikodéma zaujal. Chcel mu porozumieť, lebo vnímal, že na Ježišovi je niečo božské. Tento, v jeho očiach učiteľ, musí byť od Boha. Potreboval sa dozvedieť viac. A tak za nim prichádza. A prichádza za ním pod rúškom tmy. Prichádza za ním aj s obavou – čo ak ho niekto uvidí. Ale potreboval to, potreboval sa dozvedieť viac.
Nikodéma za Ježišom nikto neposlal, šiel sám. Potreboval to v sebe vyriešiť. A skrze jeho príbeh a jeho otázky sa dozvedáme o budúcnosti, ktorú Pán Boh zamýšľa nie len pre neho, človeka zvedavého, ale svet ako taký. Mňa, teba aj toho posledného človeka, na ktorého si spomenieš.
Odpoveďou je viera
Kľúčovým výrokom celej kapitoly je nám dnes v cirkvi dobre známy verš. Neboť Bůh tak miloval svět, že dal svého jediného Syna, aby žádný, kdo v něho věří, nezahynul, ale měl život věčný. Ako mládežník som sa tento verš naučil, ako zhrnutie celého evanjelia. O čom je kresťanstvo, o čom je dielo Pána Ježiša? O tomto. O záchrane človeka skrze vieru.
Vieru vo viac ako to, čo vidím okolo seba a z čoho môžem byť sklamaný. V živote som zažil bolesť, úzkosť a smútok z vecí, ktoré mne ublížili, z ľudí, ktorí mne ublížili, či ublížili iným. V evanjeliu mi však Pán Ježiš dáva poznať, že to nie je všetko. Že Pán Boh nevymyslel svet, aby ma trápil, alebo aby som v ňom zažíval len sklamanie. Evanjelium o Ježišovi Kristovi do môjho života prináša vedomie, že je tu viac. A to viac je Božie kráľovstvo. Život od Boha, ktorý presahuje hranice mojej sklamanej skúsenosti.
Ján a svet s dvoma poschodiami
Keď sa evanjelista Ján pozeral na svet okolo seba, videl ho akoby v dvoch poschodiach. Prízemie ako svet, v ktorom žijeme a ktorý aj teraz vidíme okolo seba, bol pre Jána sférou existencie. Tá žije v bolesti a s iba čiastočným poznaním Boha. Obyvatelia sveta umierajú. Príroda umiera. Všetko v ňom je konečné.
Horné poschodie bolo pre Jána nebo, sústredené okolo Boha. Je to sféra života, svetla, pravdy, slobody a hojnosti. A práve toto horné poschodie odhalil Pán Boh prostredníctvom Ježiša.
A my ľudia v tomto pomyselnom prízemí nemáme na poschodie iné schodisko alebo výťah, než je Pán Ježiš. Cesta k nemu je vo viere. Vo viere, ktorá vidí v Ježišovi nádej, vo viere, ktorá vidí v Ježišovi zmysel a že nebo je skutočné. Uveriť Ježišovi je ako narodiť sa znova. Narodiť sa ako ten, kto nie je už len obyvateľom prízemia, obmedzeným jeho konečnosťou. Ktorý má svoju expiračnú dobu. Kto uveril Ježišovi, už nie je obyvateľom prízemia. Je obyvateľom celého domu, je obyvateľom neba.
Kolónia neba
Aj keď sa to nemusí zdať pri pohľade na večerné správy – Boh miluje svet. Hoci je plný nepriateľstva, nenávisti, sebectva a pýchy, hoci mnohí v ňom vyhlasujú, že Boha nepotrebujú. Boh miluje svet a jeho obyvateľov, je predsa jeho strojcom, je jeho stvoriteľom. Je našim stvoriteľom. Ako Otec, ako nebeský rodič. Záleží mu na nás a záleží mu na tom, aby sme na tom pomyselnom prízemí sveta nezahynuli v beznádeji a v neláske. Rozhodol sa za každú cenu nám pomôcť a z lásky dať za svet aj kus seba. Rozhodol sa dať svojho Syna.
Boh miluje svet, a preto koná pre dobro sveta. Pre dobro mňa i teba. Božie konanie spočíva v darovaní Ježiša. “Lebo Boh tak miloval svet, že [Boh] dal [Božie] jediné [dieťa],ktoré zomrelo na golgotskom kríži, aby nás oslobodilo.”
Tí, ktorí uveria v Ježiša, zdedia večný život, to znamená, že kým budú na svete, budú žiť ako taká kolónia neba. Na Ježiša sa spoliehajúci človek, je už tu a teraz občanom neba a súčasťou nebeskej kolónie. A ako občania neba, budú prežívať vlastnosti spojené s nebom, ako sú život, láska, pravda, sloboda a hojnosť, milosť, aj keď budú prežívať konflikt so svetom a hriechom okolo seba. Ako kolónia neba môžu prinášať tieto veci ľuďom okolo seba. zahrnuť ich životom, láskou, pravdou, slobodou, hojnosťou, milosťou aj napriek konfliktom, aj napriek spoločnej minulosti. Lebo kolónia neba ma pred smrťou doležitú úlohu, byť cirkvou uprostred sveta, byť soľou zeme a svetlom na vrchu.
Nikodém tomu nerozumel, nerozumel ako sa môže človek stať občanom toho neba. Mal sa narodiť znova. Iste je to záhadný spôsob, ako to povedať. Ale znamená to len uveriť. Uveriť Kristovi, že život nie je len to, čo vidíme, ale môže byť a bude viac.
Pre koho je viera?
Potrebujeme ju všetci. Potrebujem ježiša ja, ktorý píšem tieto riadky, potrebujete to vy, ktorý ich čítate, aj tí, ktorým ich možno budete zdieľať. Potrebujú ho tí, ktorí chodia okolo kostolov a modlitební a zdá sa im divné doň vstúpiť, tí, ktorí takými miestami opovrhujú, aj tí, ktorí sa Bohu svojim životom vysmievajú. Každý.
S Pánom Ježišom sa však človek môže stretnúť nielen tak, že bude počúvať, čo má na srdci a čo nás chce učiť v písanom blogu, či v kázni v kostole. Môžeme sa s ním stretnúť aj okolo jeho stola. Stola lásky. Stola prijatia, stola života. Stola, ktorý pripravil Pán Boh ako nebeskú hostinu. Pri Večeri Pánovej – ktorá je hostinou spasenia. Je hostinou, ktorá veriacemu človeku dáva viac než len pár kalórii z vína a chleba. Dáva nám istotu, že Boh je tu, bol tu, nezanevrel na nás, aj keď mnohí vo svete a často aj my sme zanevreli. Dáva nám istotu, že tu bude a počíta s nami. On nás miluje a urobil pre náš všetko, aby náš život mal väčší cieľ ako zomrieť po rokoch trápenia alebo zomrieť s dobrým pocitom, že aspoň niečo sa teda podarilo, i keď sme veľa pokazili. Večera Pánova je miestom stretnutia s Kristom, ktorý prišiel, aby večný život mal každý, kto v neho verí. Ja, ty, Nikodém z evanjelia, aj ten posledný človek, na ktorého si spomenieš. Mnohé cirkvi ju prisluhujú pravidelne, aj každú nedeľu, alebo vac krát za mesiac. Aby čím častejšie sme mali možnosť, už tu a teraz ako kolónia neba nachádzať posilnenie v našom poslaní. (Ak chceš prijať Kristove dary Večere Pánovej, prvá vec, ktorú potrebuješ je pre vieru v Neho otvorené srdce).
Aká môže byť kolónia neba už tu a teraz?
Akoby sme mohli byť kolóniou neba, ktoré raz príde? Kolóniou, ktorá bude žiť hodnotami neba a bude ich prinášať svetu okolo seba? Tak, že budeme vierou žiť, vierou formovať naše rozhodnutia a kroky. Stojíme o to? Chceme byť takou kolóniou neba ako cirkev ako zbor? Chceš byť súčasťou tohto spoločenstva ty? Ja myslím, že je to lepšia cesta, ako ísť životom len tak, bez väčšej nádeje, bez väčšej lásky a s výčitkami na jeho konci.
Kolónia neba môže byť miestom, kde ľudia z cirkví alebo aj mimo cirkví nájdu prijatie vo svojich problémoch a starostiach. Kolónia neba môže byť miestom, kde milosrdenstvo nie je len slovo, ale ľudia, aj ja aj ty ju budeme prejavovať v skutkoch a opravdivo. V záujme o druhých, v odpúšťaní, v sociálnej pomoci, v postavení sa za tých, ku ktorým sa chovajú nespravodlivo. Kolónia neba stojí za slabšími, na ktorých útočí väčší. Kolónia neba nehľadí na iných cez prsty a nedelí ľudí podľa ich výzoru, statusu, hendikepu, podľa toho koľko majpú rokov, alebo koho milujú. Kolónia neba nevidí v človeku peklu patriaceho hriešnika, ale Božie dieťa strápené hriechom. Kolónia neba miluje skutočne. Kolónia neba chráni oddane. Kolónia neba nedrancuje prírodu z rozmaru. Kolónia neba nehubí živočíšne druhy, ktoré jej Boh zveril, aby ich chránila. Kolónia neba, to je cirkev, to sú tí, ktorí uverili. Je to lepšia cesta ako ostať na tom pomyselnom prízemí (pozri vyššie).
Pán Ježiš nás všetkých vola byť kolóniou neba, či už si členom cirkvi, alebo nie. Aktívna, vidteľná a hlučná kolónia neba sa postaví uporstred sveta, doprostred chosu a bude prinášať Krista, Božie hodnoty, Božiu lásku, spravidlivosť a pokoj. Svet to potrebuje! Potrebuje, aby občania neba, tí, ktorí uverili v Krista, žili ako kolónia neba uprostred tohto sveta. S pomocou Božou ho pretvárali svojou vlastnou službou. Skrze nás môže nebo prichádzať aj tam, kde je ešte útlak, nesloboda, hnev, bolesť a utrpenie. Nech nám v tom Duch Boží pomáha. Amen.
Život so zmyslom 