V každom meste, v ktorom som bol, je nejaká základná umelecká škola, alebo centrum voľného času, kde deti z rôznych rodín môžu svoje talenty rozvíjať. Na to, aby sa človek na také miesto dostal, potrebuje v živote niekoho, kto v ňom rozpozná túžbu po rozvíjaní talentu, alebo potenciál, ktorý Boh do človeka vložil.
Dieťa začne navštevovať kurz, niekedy ho dokončí, niekedy nie. Niekedy sa rozhodne pre čosi iné. Ale viete, čo ho dokáže motivovať, keď to robí z podporou. Keď vidí, že niekto v ňom čosi vidí a motivuje ho ďalej. Ja som chodil na výtvarný odbor na zuške. Nie som tak skvelý maliar, ani neviem skvelo kresliť, ale mal som motiváciu, mal som podporu, či v učiteľoch, alebo v rodičoch. Páčilo sa mi to rozvíjať. Dnes nie som maliarom, ani profesionálnym umelcom, ale viem, že ten kurz mi v mnohom pomohol. Pomohol mi vidieť úspech a niečo, čo sa mi podarilo. To ma posilnilo v čase, keď ostatní vo mne videli len babráka, čo nie je šikovný na ťažké manuálne práce, nevie vyrobiť nič z dreva, alebo nemá dosť sily na nosenie mechov cementu a malty. Samozrejme mi trvalo ešte dlho než som v tom našiel pokoj a silu pre seba. Ale pomohlo mi, že napríklad v tejto jednej veci, vo mne niekto čosi rozpoznal a podporil to. Mal som rád počítače ako dieťa, fascinovalo ma to. Sklony k umeniu ma priviedli k fotografii a kamere, k citlivosti na obraz. Čoskoro som sa na mládeži a vo zbore staral o projekciu a mediálne veci. K tomu som sa dostal tak, že ktosi vo mne rozpoznal talent a chuť. Boli to dievčatá z mládeže a brat farár. Našiel som si tak službu pre môj talent v cirkvi. A aj keď mi nešli tie mužské silové veci, tu som videl zmysel a naplnenie a tie hlúpe reči ma už viac nemuseli tak desiť.
Chcem tm povedať, všetci z nás majú v živote pre niečo vlohy, vášeň, potenciál, ale len niektorí ľudí, ktorí ich podporia. A ja verím, že tie túžby, talenty a potenciál nikomu z nás Boh nedal len tak. Len tak pre nič za nič. Vložil do nás cesty, ktorým ho môžeme oslavovať, spôsoby, ktorými môžeme slúžiť. A iste, keď sa rozpráva o talentoch. Mnohí si predstavíme umelecké veci, hudbu, herectvo, výtvarné umenie. Ale je to všetko? Ani z ďaleka. Boh nám dáva do nášho vnútra mnohé kvality. Dokážeme ich rozpoznávať? Dokážeme ich rozpoznávať v sebe? Dokážeme ich rozpoznávať v našich blízkych?
Tie ľudské talentové kvality často rozpoznať dokážeme a nie je to tak náročné. No cirkvi dal stvoriteľ ešte niečo extra. Dal nám Ducha, dal nám seba. Vidíme v ľuďoch okolo seba a v nás samých to, čo spomínal Pavol? Dary Ducha svätého?
Ježiš apoštolom v evanjeliách zasľúbil, že keď odíde, neodíde tak celkom. Pošle iného Radcu, Ducha Svätého. Ducha svätého nedal len apoštolom. Dal ho ako dar svetu. Svetu v ktorom žijeme, aby ľudia vedení Duchom svätým menili tento svet, spoločnosť, rodiny a vzťahy. Aby skrze cirkev, ktorá je Kristovým telom sa zlomený svet okolo nej mohol opäť tešiť a nakoniec prísť do bodu večnej radosti v novom nebi a novej zemi. Iste priznávam, znie to trochu nadnesene a romanticky. Ale keď čítam slová apoštola Pavla, keď počúvam to vyslanie Pána Ježiša, ktoré bolo v Jánovom evanjeliu: „Pokoj vám. Jako mne poslal Otec, tak já posílám vás.“a potom im prisľubuje Ducha, ktorý ich v tom celom povedie. Toto vidím.
Ako sme my ľudia rozdielni a ako mnohoraký je svet, v ktorom žijeme, také rozdielne sú aj potreby, ktoré svet aj ľudia v ňom majú. Tak ako sa Boh stará o všetky stránky stvorenia, dáva i Ducha na všetky stránky služby stvorenému svetu a ľuďom v ňom.
Lebo každému je daný prejav Ducha k spoločnému prospechu.
To je jeden z kľúčových výrokov dnešnej epištoly. V deň keď si s celou cirkvou na svete pripomíname zoslanie Ducha. Tak kľúčovú udalosť v dejinách. Zrodenie cirkvi, ktorá už pri svojom začiatku má pevne daný cieľ. Misiu k prospechu sveta. Misiu evanjelia, ktoré bude prinášať vo svojej službe Božie kráľovstvo do každého kúta zeme. Aj do tohto mesta. Duch svätý s jeho darmi. Samotné slovo paraklétos, ktoré pisatelia novej zmluvy používajú na pomenovanie Ducha svätého je toho dôkazom. Nesie v sebe mnoho významov ako: radca, prímluvca, utešiteľ, liečiteľ, obhajca. Nesie to v sebe odkaz. Je mnoho potrieb a tak prichádza Duch s mnohými darmi.
Lebo každému je daný prejav Ducha k spoločnému prospechu.
Pre rozpoznanie darov Ducha je potrebné poznať aj ich zmysel. Ich zmyslom je ich úžitok, či prospech pre cirkev, pre misiu, pre ľudí okolo nás. Všetko sú to prejavy moci Ducha pri nás. A tak aj v týchto textoch vidíme, že keď niektoré cirkvi chcú povedať svojim členom, že Ducha svätého majú, len keď majú to a tamto, mýlia sa. A pritom napomína ešte v 12. kapitole, či môže jeden úd tela povedať inému, že je zbytočný keď nie je ako ten prvý. Vôbec nie!!! Nie sú lepšie a horšie dary Ducha, ktoré máme, aj tu v spoločenstve, lebo všetky sú potrebné, inak by ani neboli. Duch veje kam chce, koná ako on chce a kto sme my, aby sme jeho pôsobenie chceli rozpoznávať v určitých vybraných a fantastických prejavoch. Sám Pavol, keď hovorí o najväčších duchovných daroch v na záver 13. kapitoly – Čo spomína? Najväčšími darmi Ducha nie sú tie fantastické prejavy ako nejaké uzdravovanie, či prorokovanie, ale viera, nádej a láska, to troje, a hovorí, najväčšia z nich je láska.. A čo ukázal Kristus? Obetoval za všetkých ľudí. Najväčším prejavom lásky v novej zmluve je ochota obetovať sa. To akým spôsobom, to je skutočne už rôzne. A nejde vôbec o napodobnenie Kristovej obete. Ta jeho stačila pre spasenie.
Kto sa obetuje? Napríklad: obetuje sa človek, ktorý namiesto pre seba venuje čas inému, ktorý sa uskromní a pomôže svojimi peniazmi či majetkom inému. Ako hovorí písmo, kto život kladie za bratov (J 15,13). A inde sa táto myšlienka posúva i k nepriateľom, teda nie bratom vo viere – keď milujete tých, ktorí vás milujú, čím sa líšite od hriešnikov? Ale milujte a čiňte dobre aj svojim nepriateľom (L 6,32 – 36).
To sú dary Ducha. Dávané sú každému, z nás. Viera, múdrosť, porozumenie, uzdravovanie, prejavy moci, prorokovanie, jazyky a vykladanie jazykov, nádej, láska, obeta. A ďalej v epištolách: radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, nežnosť, krotkosť, zdržanlivosť.
Lebo každému je daný prejav Ducha k spoločnému prospechu.
Toto si dnes uvedomujme. Aby sme videli vzácnosť v ľuďoch okolo seba aj v sebe samých. Tešili sa z toho a posilňovali sa navzájom. Duch Boží dal aj vášmu spoločenstvu toľko darov. Prečo sa z nich netešiť, prečo si ich nevšímať, keď sú na budovanie.
Tvoríme predsa jedno Kristovo telo. Telo funguje tak, že každá jeho časť vykonáva na čo je určená a podporuje tak fungovanie celého zvyšku. Svojim zámerom. Bohatstvo spoločenstva je taktiež v tom. Nie aké je veľké. Nie aké je bohaté, ale ako sa dokáže navzájom podporiť a tak nasledovať Krista. Sme Kristovým telom. Buďme ním. V Kristu sme viac ako skupina cudzincov, ktorý sa nejakou náhodou, či jedným záujmom spolu stretávajú a nejakej pravidelnej či menej pravidelnej báze.
Tvorme jedno telo aj tak, že budeme rozpoznávať a duchovné dary iných. Povzbudzovať ich, a slúžiť si nimi navzájom. V tom je sila spoločenstva. Pomôžme si navzájom vidieť Ducha konať medzi nami a skrze nás.
I keby sme sa báli, že svetu môžeme pripadať ako blázni, pozrime do Biblie. Svetu môžeme pripadať ako blázni, tak ako apoštoli naplnení duchom svätým niektorým pripadali ako opitý, lebo bľabotali v iných rečiach. Ale išlo o to, že tí ľudia im nerozumeli. Svet okolo nás niekedy nerozumie tomu, čo v cirkvi robíme. Pomôžme im spolu s našimi odbarovaniami porozumieť. A práve tými ako Pavol povedal najdoležitejšími darmi je to najľahšie. Vierou, dôverou, autenickosťou. Nádejou, ktorú dychtivo potrebuje každý človek a láskou.
Lebo každému je daný prejav Ducha k spoločnému prospechu.
Ďakujeme dnes Duchu svätému za jeho prácu pri nás a prosme Ho, aby nám pomohol rozpoznávať svoje dary. Aj v tomto spoločenstve. Duch je tu s nami a hýbe cirkvou a jej misiou v daroch, ktoré nám zveril. Amen.
Život so zmyslom 